Pod maskou kata ...

1. února 2014 v 19:44 | Iva* |  Zo života autorky
....Skrýva sa naša učiteľka angličtiny.
Vždy som k nej mala akúsi vžitú predstavu, keď už len padlo jej meno, predstavila som si ako naťahuje ten svoj dlhý krk ako sup, ktorý sa práve chystá ukradnúť zdochlinu. Premeriava si vás tým svojim hrozivým podľahod, krvi by sa vám nik nedorezal, a čaká až vás jej pohľad premení na kameň, alebo spáli za živa.
Svoje obete má dopredu vybrané, vždy ide naisto. Stačí aby ukázala prstom, stratíte reč a definitívne aj kontrolu nad svojím telom. Nie ste schopní myslieť, pretože jediné, na čo sa váš mozog zameriava je zostať na žive.

Ale tento článok som nemienila formovať ako rozsiahlu kritiku učiteľského systému, jenž zvolila táto "ženská" (bože dúfam, že sa jej toto nikdy nedostane do rúk), inu, som chcela poukázať na to, že niekedy veci nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú; a niekedy aj na druhý, aj na tretí pohľad. Trvalo dlho, kým som mohla nahliadnuť pod tú jej večne zamračenú masku tvrdého veliteľa a kým som pospájala všetky náznaky do konkrétneho obrazu.
...A nie, veci naozaj nie sú tak ako vyzerajú, pretože vo vnútri je to neobyčajná bytosť, plná spomienok, života a ktorá nám vlastne do života praje len to najlepšie. Keby som vám mala podať konkrétny dôkaz, nedokázala by som to. Je to skrátka všetko. Odteraz každá jej hodina, stačilo aby som si to všimla. Aby som sa skôr zamerala na to a nie na môj strach z toho, že zase nebudem vedieť preložiť tú či onú vetu. Toľko porozumienia, ktoré začína prejavovať, som u žiadneho z profesorov na mojej škole zatiaľ nevidela. Všetky tie jej "motivačné" reči o tom, ako sa nikdy nemáme vzdávať svojich snov a o tom, že možno práve tí najutiahnutejší a najtichší členovia našej spoločnosti raz zmenia svetové dejiny....je to priveľmi idealistické? Možno. Ale veľmi dobre sa to počúva :)
Ona, tá pred ktorou som sa každú hodinu triasla od strachu (a stále sa trasiem), práve ona sa začína stávať mojím vzorom čo je ... VEĽMI čudné, ale čert to vzal. Je to skátka žena, ktorá si tvrdo vybojovala to čo chcela, išla za svojom snom a dosiahla ho.

Na začiatku štúdia by som si za túto vetu bola dala facku, pretože by som sa vážne obávala o svoje duševné zdravie, no dnes to môžem s kľudným svedomím povedať: Bude mi chýbať, keď doštudujem. Možno jej raz napíšem a pochválim sa, ako sa moja angličtina zlepšila, alebo sa posťažujem, že som poleno a na anglický jazyk skrátka nemám. Každopádne jej poďakujem za všetku tú trpezlivosť čo so mnou mala. Za nejednu šancu, ktorú mi dala, aby som mohla ukázať čo vo mne je. A zo to, že mi vždy verila, hoci to nedávala znať a skrývala sa za tú staršidelnú masku kata.

Viem, že je na to ešte trochu priskoro. Predomnou je rok a pol, ale človeka občas pochytí taká zvláštna nostalgia ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 1. února 2014 v 21:37 | Reagovat

Poznám to. Naša triedna sa zo začiatku zdala ako prísna učiteľka, ale vlastne nám vo všetkom pomáha. Chce z nás dostať to najlepšie a tiež nás inšpiruje k tomu, čo chceme dosiahnuť. :) A celkovo za nás bojuje ako za triedu, keď niečo potrebujeme aj tak..
Je naozaj skvelé, že takí učitelia existujú.
P.S.: Veľmi rada ťa vezmem do AFFS. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama