Maturita loading.....

23. března 2015 v 0:07 | Iva* |  Zo života autorky

Po dlhom dlhom predlhom čase opäť zdravím tu prítomných zblúdilcov a verných čitateľov, ktorí neznevreli na môj príbeh.

Dnes by som sa vám rada vykecala na tému, ktorá je vlastne príčinou tohto veľkého blogového úpadku. Maturita.


Už dávno nie som stelesnením vzorného študenta, najmä odvtedy, čo môj svet láska otočila o 180 stupňov -->
toľko asi k mojej príprave na maturitu.
Na týchto veľkých výzvach sú dôležité dve veci. Jednak samotné vedomosti. No vedela som, že to, čo sa dalo, som už nazbierala, a viac už v ohraničenom limite nestihnem. Tá druhá vec je motivácia. Som ako auto, ktoré treba najskôr naštartovať,vylúdiť skru, ktorá ho popoženie vpred. A tak aj na začiatku tejto veľkej výzvy bola iskierka. Vzbudila ju jednoduchá otázka : Prečo je pre mňa Maturita dôležitá? ...V mojom živote predstavuje prvý prevodový stupeň.




Písomná časť Maturity, ako už býva zvykom, bola rozdelená do dvoch dní. Najskôr ma čakal slovenský jazyk. Všetko som v ten deň zvládala s zvláštnym stoickým pokojom až pokiaľ som nesedela za lavicou a predomnou na drevenej doske neležal test. Zavrela som oči a zhlbokadýchala. Nechcela som dovoliť,aby ma niečo takébanálne, ako stres, ovládlo. redstavovala som si, ako sa so spolužiakmi objímamev eufórii z práve zistených výsledkov. S týmto pocitom som prevrátila úvodnú stranu.
Treba asi zmieniť vzrastajúce vzrušenie a rozhrčenosť nad tohtoročnými otázkmi. Možno ste to zaregistrovali aj vy (tí čo nejste maturanti a nežijete na Slovensku). Azda najväšie pobúrenie vyvolalo slovíčko "súc", s ktorýsamnohí z nás stretli po prvá raz v živote. Odhliadnuc od toho, z kontextu vety sa predsa dalo ľahko odvodiť, aké sloveso dané slovko zastupuje. Myslím teda, že ľahko, pretože ja som na to prišla, bohužiaľ som akosi nebrala ohľad na zadanie úlohy a namiesto základného tvaru slovesa som napísala "bola". :D
Na prestras sa dostala aj Ofélia na ktorí si samozrejme pamätali všetci poctivý čitatelia povinnej literatúrymedzi ktorou Hamlet nepochybne bol.Ale tak nehnevajte sa ....toto bolaľahká otázka.



Skutočný stres začal slohom. Sedeli smev našej ponurej potemnelej triede a premýšľali nad témami, ktoré tento rok dostaneme. Samozrejme, že sa objavili špekulácie o ich úniku , žiadna z nich však nebolapravdivá. Som vďačná za to, že celé to neisté čakanie mi spolužiaci spríjemňovli vtipnými variantami najrozličnejších slohových útvarov.

Preletela som rýchlo oficiálnymi maturitnými témami a to,čo sa mi vtedy ozývalo mozgom bola jedna dlhá nadávka.
Do úvahy nepripadala úvaha, ktoré odjakživa nemám rada.Ale tie ostatn už stáli za povšimnutie.
Napríklad také rozprávanie na tému "Čo keby sme ušli?"
Mozog už spracúvaval dejovú zápletku ako utekáme z maturity a vyhlasujeme proti nej bojkot, ked somho stopla a zameralasa radšej na umelecký opis "Pohľad z okna vlaku".
Aby ste pochopili, čo myslím, tým skutočným stresom, tak
1. Ako natiahnuť opis prostredia ktoré vidíte z okna vlaku na 2 strany?
2. Je to, čo som vitvorila umelecký opis súvisiaci so zadanou témou?
3. Stihnem to napísať celé?

Číslo tri sa nakoniecukázalo aj napiek dve a pol hodinám ako najväčší problém. Vyškrtla som celý jeden odstavec z nečistopisu, aby som to všetko stihla napísať. Napokon som nebola ani spokojná so svojím písmom pretože sa zhoršovalo priamoúmerne s ubúdajúcim časom. Z triedy som odchádzala posledná.

K bodu číslo dva - predsa nemôžete umelecký opis začať hneď opisom ... Vytvorila som príbeh starej ženy,ktorá miluje vlaky a práve na jeden nasadla a nevie, kam ju zavezie a je jej to jedno, pretože už nemá čo stratiť ...čím sa dostávame k bodu číslo jeden.

Takže mi teraz po celej tejto záležitosti víria v hlave otázky:
A. Bude môj opis žánrovo súhlasiť?
B. Mám tam veľa gramatckých chýb?
C. Prináleží vonkajšia forma textu mentálnemu vývinu gympláka?


Naša škola sa tento rok zapojila do online maturít zo slovenčiny a z matematiky. Nuž, môj názorna to celé. Mám rada, že ked v otázkach môžem listovať, vracať sa k textu bez toho,aby som tomusela neustále rolovať na počítači prenedostatočne veľké okienko na vyplňovanie správnych odpovedí. Pri našej slávnej online maturiteišlo iba o to, aby žiaci, ktorí nikdy neuzreli zo slovenčiny lepšiu znáku ako tri nazbierali 80-90 percent len vdaka opisovaniu. To nebolo až tak ťažké ako si myslíte. Pri vzdialenosti jedného monitora od druhého 30 centimetrov, ste nemali ako vyzerať nápadne. Na jednej strane si tí horší prilepšili a na strane druhej to bolo nefér voči poctivým študentom, ktorí však boli v strese a ešte k tomu radili všetkým naokolo a tak boli ukrátení o čas. Spolužiak ktorí si celé pôsobenie na gymnáziu držal čistý priemer jedna, to vďaka týmto faktorom napísal horšie než tí, ktorým radl. A to už vieporiadne naštvať.


Druhý deň nebol taký pokojný. Nervozita sa mi v žalúdku usadila už večer predtým a ak som dúfala, e sa z toho vyspím, nestalo sa. Angličtina, najväčšia nočná mora. Tento raz sme so spolužiačkou naozaj uvažovali "čo keby sme utiekli?"
Napokon, nie je práve to hrdinstvo, ísť už na vopred prehraný boj s hrdo vztýčenou tvárou? Test bol podľ mojich vedomostí nazberaných za tri a pol roka štúdia angličtiny priťažký, no ten otravný iskrivý hlások mi stále šepká do ucha, "34 percent to určite bude!"

Sloh ma milo prekvapil.Celý polroksme totiž počúvali vyhrážky našich učiteľov, že hoci doteraz boli slohy ľahké, tento rok, tak môžu dať formáln list,inzerátalebo dokonca sťažnosť. Samozrejme, že som na to bola pripravená, na to najhoršie, ako sa vraví. No téma nemohla byť lepšia ...MY DREAM JOB....
nebolo o čom skrátka. Najväčie starosti mi robilo :
1. Preformulovanie celej vety ked v závere zistm, že neviem preložiť dôležité slovíčko a ani ho nahradiť synonymom.
2. Rozsah --> nikto nás nikdy neučil,ko počítať slová v anglickom texte. Napočítala som svojich 208 slov a bola som spokojná, pretože somsnáď tretinu ešte vyšktla, aby som nepresiahla rozsah. Čo ma ale napokon dostalo bolo zistenie, že za slová sa v angličtine považujú aj členy.
Viete, čo sa stane, keď prekročíte povolený rozsah?
Ja vám to potom poviem.

Nech už to dopadlo akokoľvek, som rada, že je to za mnou. Jedna tretina úspechu, pretože 1/3 = písomná maturita; 2/3 = ústna maturita; 3/3 = príjmačky na vysokú.


Viem, že je to trochu opozdené, ale všetkým tohtoročným maturantom držím päste (lebo palce už nestačia) a tým budúcim odkazujem,že len vedomosti, vám na maturite stačiť nebudú ;)
No a nezabudnite držať palce aj mne, pretože toto všetko sa ešte ani zďaleka neskončilo.

Krásne sa majte zatiaľ ľudkovia,
vaša maturantka
Iva*


(áááá, prvá zverejnená fotka autorky)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama