Prázdna ako vykradnutá šperkovnica

26. června 2015 v 11:14 | Iva* |  Zo života autorky
Postel je mäkká, dôverne známa, ustlaná a prikrytá ružovou dekou. Zabáram do nej prsty, príjemne ma pohládza. Zrak mi padne na zašednutý strop, odlúpnutá omietka na niektorých miestach imituje tvar svetových kontinentov. Čiastočne ich prekrývajú hviezdy z umelej hmoty ktoré vo tme matne svietia. Akoby sa mi snažili niečo nanačiť. Od okna dnu prúdi slabý vánok a hviezdy sa vykrúcajú,tancujú a hojdajú v jeho rytme.

" Zatváram oči,
kolobeh končí
niet kam ísť
život ma hojdá, točí,
tak ako vietor odtrhnutý list. "

J. Vozníková
(Súhvezdia snov)

A ja mám pocit, že som ako ten list, alebo tie umelé hviezdy nad mojou hlavu... a to potom znamená, že ma drží už len tenká nitka.


Skončilo sa jedno z najdlších období v mojom živote. Stredná škola. Uzavrela som ju úspešnou maturitou a nevydarenými príjmačkami na vysokú.
Každý máme svoje sny. Povezdte si sami,čo je tým vaším. Ako by vám bolo, keby ste dorazu už nemali ani len malinkú nádej, že sa môže splniť?

Sny, nás udržujú pri živote. Udržujú nás v pohybe. Robíme, väčšinou, všetko pre to, aby sa splnili. Je to zmysel nášho života, veriť v splnenie snov.






Mojim snom bolo študovať veterinu.
Nie pre veľký biznis, ako mnohí toto polovanie označujú, ale pre pokoj v duši, pre pocit zadosťučinenia, pre vedomie, že som bola užitočná, že som niekomu zachránila život.
Ľudia,to sú pre mňa záhadné tvory, nechápem ich, a oni nechápu mňa. No zvieratá ma chápu, sú so mnou ked ich potrebujem, vedia ma udržať nad vodou....v živote sa každý pretĺkame chvíľami, ktoré nie sú práve ideálne a ktoré nás dokážu nadobro zničiť, ak im to dovolíme. V takýchto chvíľach mi boli zvieratá vždy oporou .... a tým to asi začalo. Chcem im nejako vynahradiť ich bezvýhradnú lásku.

A je to tu, nikdy som nebola ešte tak blízko svojmu snu. Všetko bolo na dosah ruky, ale každý pohyb sa musel dokonale naplánovať. ....

Nemám ešte oficiálne výsledky, no nevyzerá to dobre.
Neuľahčuje mi to už samotný fakt, že skútočná veterina, nie nejaký pododbor veteriny, ale tá skutočne skutočná, je na Slovensku jedna, a v blízkom Česku je tiež iba jedna.
Skrátka, modlím sa za zázrak, ale musel by to byť zázrak nepredstaviteľných rozmerov.
Pripravujem sa pomaly na fakt, že tento rok sa asi na vysokú nedostanem a cítim sa neskutočne ....prázdna,
bezcenná,
stratená.

Cítim sa ako návštevník zo vzdialenej planéty.
Nie som pripravená na život, v ktorom nebude figurovať škola. Nie, ak ten život nezahŕňa už vlastnú veterinárnu ambulanciu a podobne.
Mám pocit...že nemám žiadne pocity.
Tá jediná nitka, ktorá ma práve teraz drží ešte nad vodou, sa pretrhne keď skončí leto.
A ja sa už nebudem mať k čomu vrátiť.

Neviem svoje pocity popísať tak ako by som chcela. Chela by som vám priblížiť bezradnosť, ktorú cítim, aby ste pochopili ťažobu a nepokoj keď zaspávam a prebúdzam sa do ďalšieho dňa ktorý je zase raz o kúsok bližšie ku dňu D,kedy sa zničí moja láskou zahmlená puberta a ja sa budem musieť začleniť do sveta, ktorému nerozumiem ...
a čo viac, rozumieť nechcem.

A ešte jedna otázka, čo sa zo mňa stane, ak sa doň jednoducho nebudem môcť vpratať? Čo zo mňa bude za vydedenenca, bez práce, bez príjmov, bez možnosti budovať svoj život a svoju budúcnosť?

Hľadám, neustále hľadám, tú časť vo mne, ktorá toto všetko zvládne. Tú, ktorá sa vzoprie a ukáže svetu, že mi sily ešte stačia ....



Byť optimista je v týchto chvíľach ťažké. Tú silu,o ktorej som vravela, nachádzam znovu iba v nádeji, že sny sa môžu splniť.
Sny....sú komplikované. Nikto z nás nemá sen, ktorý by sa dal ľahko splniť.
Už by to potom nebol sen.
O sny sa musí bojovať... musíme využiť všetky svoje sily, aby niekoľko krát nevyšli.
Áno, je to irónia, ale je to tak. Všetko, všetku svoju energiu najskôr dávame do neúspechu.
Musíme sa naučiť ako sa zdvihnúť zo zeme, keď nás život zrazí a musíme sa naučiť ako sa zdvihnúť aj desiaty raz a s energiou, elánom a s presvedčením milión krát silnejším sa zas a znova vrahať do neznáma.
O tomto sú sny.
Musíme poznať všetko to zlé, aby sme napokon spoznali, že sny stojí za to žiť.
Toto je skúška, ktorou váš senmusí prejsť. Vy sami si musíte povedať, či stojí za to oň tak tvrdo bojovať.
Ak áno ....
nevzdávajte sa.
Akokoľvek bezradne a neúplne sa cítite.... vždy verte, že stojí za to bojovať za svoje sny.
Nikdy sa nevzdávajte.
Nikdy!
Nikdy!
Nikdy!

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Daplauz Daplauz | E-mail | Web | 27. června 2015 v 20:23 | Reagovat

Drahá Iva*,
vravíš, že nevieš byť optimistom. Tak sa proste staň realistom. Áno, viem. Nám, ktorí väčšinu času trávime v hlbinách našich snov a predstáv to ide ťažko, ale inak sa nedá. Až príliš dobre chápem ako sa cítiš. Ja som celou tou dilemou prechádzala pred pár mesiacmi. Ako si tento svet predstavuje, že JA doňho zapadnem ? Dodnes nepoznám odpoveď. Ale teraz už viem, že na to tak skoro ani neprídeme.

Ako vravíš. Jediné čo nám zostáva je ísť, padať a vstávať. A moja terajšia rada ? Nechaj sa viesť životom. Nič neočakávaj. Len kráčaj, padaj, vstávaj, užívaj si to pekné okolo seba. Vravíš, že ti rozhodnutie ešte neprišlo. Tak nevzdávaj nádej. To by bolo skoro to isté ako vzdať sa svojho sna. A keď to nevyjde, tak vstaneš a urobíš, to, čo budeš v tej chvíli chcieť. A budúci rok pôjdeš zase. Ak je to tvoj sen, urobíš preňho čokoľvek. A ak nie, tak sa ti v živote zjaví iný sen, o ktorý budeš tvrdo bojovať.

Moja profesorka, už bývalá, nám na konci roka povedala, že to najkrajšie v jej živote sa stalo náhodou. Koľko vedeckých objavov vzniklo chybou?! Tak nechaj život plynúť. On ťa posunie tam, kam patríš.

Ja viem, že sa mi to hovorí ľahko. Veď nejde o môj život, ale ten tvoj. Ale mne hovorili to isté, čo ja tebe. A realita? Vôbec nejdem na školu, akú som si za posledné dva roky vysníval. Ľudia, ktorí mali byť po mojom boku a bez ktorých som si vysokú nevedela predstaviť sú...pff ktovie kde. Ale ja cítim, že takto to má byť. Prijala som to, čo sa stalo. A ja viem, že ty zvládneš prijať čokoľvek, čo ti príde do cesty ! Nech už to bude čokoľvek :-)

2 Iva* Iva* | Web | 28. června 2015 v 15:50 | Reagovat

[1]: Veľmi ďakujem za tvoje krásne slová a vážim si tvojej podpory aj v tejto oblasti môjho života.
Je to smutné, ale súhlasím s tebou, že pravdepodobne tak skoro neprídeme na to, čo presne od nás tento svet chce a ako sa doň začleniť.
Ach, prečo je občas také ťažké vnímať krásu okolo seba, aj ked jej je tak veľa? 8-O
Ty si neskutočný filozof, vieš to? :D Bez srandy. Toľko myšlienok si pospájala v tomto komente, že ani neviem na všetky reagovať, ale vliala si mi do života zase trochu nádeje, že všetko, čosa deje je správne a to je prvý krok na ceste za akýmsi duševným pokojom ktorý práve teraz potrebujem ako soľ.
Môj život pravdepodobne bude vyzerať tiež úplne inak ako som si ho vysnívala, ale to neznamená, že je to zlé. :-) Nemám toho prežitého zas až toľko, ale je toho dos na to, aby som mohla s tvojou učiteľkou úplne súhlasi. Rovnako dúfam, že aj ty budeš v živote schopná prijať všetko, čo sa bude diať a že napokon obe nájdeme to, čo sme hladali, aj ked v trochu inej podobe ;-)

3 Erin Erin | Web | 12. července 2015 v 9:54 | Reagovat

Moje známá moc moc chtěla na policejní akademii. Byl to její sen. Poprvé to nevyšlo. Ani podruhé, ale ani potřetí a dokonce i počtvrté jí řekli, že ji nepřijali. Až když tam byla popáté a řekla si, že jestli to nedá teď, tak už se tam nevrátí, tak ji přijali.

***

J.K. Rowlingová. Určitě ten příběh znáš. Psaní na ubrousky, prvních 15 vydavatelství jí odmítlo. To šestnácté kývlo.

***

Neměj strach, Iva. Můj kamarád moc rád říká: "Nějak bylo, nějak bude." A je to pravda. Já mám v plánu jít na medicínu. Vysnila jsem si školu v Hradci Králové, ale moje šance... no, musela bych mít asi tak o 200 IQ více. Ale já jsem odhodlaná se na tu medicínu dostat i kdybych se měla ztrhat, do posledního dechu o tu jediné místo bojovat. Stejně jako ty se chci cítit užitečná a pomáhat lidem, zajistit sobě i své budoucí rodině dobrý život. Myslím i dost na budoucnost, protože dneska nevíš, kdy přijde válka a doktořina je podle mě dobré povolání, co se toho týká. Tak nějak uvažuju dopředu a udělám hodně, aby pomohla rodině a přátelům, když budu moct. A když to nevyjde, prostě půjdu na pegagogickou školu, vezmu si biologii, chemii a fyziku a půjdu tam další rok. A klidně i další. Nechci být učitelka a momentálně nevidím jiné východisko, než doktor, ale na druhou stranu... nevím, jestli by mě to fakt bavilo jako tebe veterina. Proto ty máš mnohem větší šanci si sen splnit. Jde to čistě od tebe, proto ti říkám, že to prostě půjdeš zkusit klidně znovu, nebo si udělám výlet na Slovensko a to vážně nechceš :-D
Takže, hlavu vzhůru a pusť se do Akáše nebo cokoli, co by tě trochu odreagovalo od toho hnusného světa venku, se kterým se zatím nemůžu smířit ani já.
Doufám, že se ti splní každý sen, který v hlavě nosíš. Ono to jednou přijde, věř mi :-)

4 Iva* Iva* | Web | 14. července 2015 v 10:22 | Reagovat

[3]: Ďakujem ti za podporu a povzbudenie. Naozaj dúfam, že raz, aspoň na ten dvadsiaty raz, to vyjde. Že si tento sen splním aj keď ma od neho toľko ludí odhováralo. Jedným som si istá, možno som na gympli nezažiarila, nebola som vyznamená ani jeden rok a neurobila som za tie štyri roky nič výzamné, ale na veterine to bude iné ;-) cítim, že tam patrím a že ma to tam stále ťahá :-D

Keď premýšlaš o blížiacej sa vojne, je naozaj doktor dobré povolanie. Dúfam, že ti vyjde (ten doktor, nie tá vojna ;-) ) Mala som možnosť vidieť z tvojich Detí hviezd, že sa v tom vyznáš a že ťa to baví, takmer rovnako ako komentovať hokejové zápasy :D
Držím ti už popredu palce.
.... a ešte raz a tisíc ráz, ďakujem.

5 Executor Executor | E-mail | Web | 2. srpna 2016 v 12:47 | Reagovat

Ja osobne presadzujem tiež prístup nikdy sa nevzdať. No niektorí ľudia tvrdia, že cieľ dosiahli až po tom, ako sa vzdali. Teda zrejme tam šlo o vyrovnanie mysle, prestali tlačiť na pílu. Je ale otázne, či sa vzali naozaj, alebo navonok, aby to pôsobilo čo najviac autenticky.
Neviem aké dlhé obdobie v Tvojom živote spadalo pod tento článok, myslím že sú aj horšie veci- tie dlhodobejšie, o ktorých sa hovorí ako o "nociach duše". Keď Ti zomrú sny, je to otrasné, ale potom by po tom utrpení malo prísť znovuzrodenie a nová sila, čo si vlastne aj vyjadrila.

6 Iva* Iva* | Web | 2. srpna 2016 v 15:21 | Reagovat

[5]: Ďakujem. Začínam spoznávať, aké dôležité je v živote "znovuzrodenie". Celé leto sa mi okolo toho začína točiť....to preto, že počas semestra na takéto úvahy skrátka nemám silu... . No skrátka, bolo to dôležité obdobie v mojom živote, pretože vďaka tomu si viac cenním to, kde som, pretože poznám svoju cestu a obete, ktoré som podstúpila, aby som bola tam, kde som dnes.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama