Siedma vlna

27. srpna 2015 v 20:31 | Iva* |  Zo života autorky

Nenásytné vlny po mne naťahujú svoje spenené prsty a zdanlivo sa mi rozliezajú k nohám až kým sa mi obkrútia okolo členkov a už ma nepustia. Chladia moje spálené chodidlá od horúceho piesku. Blíži sa siedma vlna. Ustupujem, no viem, že tento breh už musím opustiť. Mám strach, že tá vlna, zmietne spolu so mnou aj všetko ostatné a že keď sa preženie prístavom, už nič nezostane také aké bolo predtým.
Vlna zmien.
Zdvihnem hlavu k výšinám a vietor, na znak víťazstva, mi rozfúkava vlasy. Bežím jej v ústrety...




Myslela som, že budem mať viac času.
Myslela som, že mám viac času.

Nemám čas.

Nemám už vôbec nič.

Nič...

Len svoj sen.


Teším sa, že od 2. septembra nastupujem na vysokú (áno, moja vysnívaná veterina),napriek všetkým pochybnostiam a prekážkam, som to dokázala.
No radosť je taká prchavá. Človek sa príliš rýchlo sústredí na nové ciele než by si užil to, čo stihol dokázať. A než by to, čo už dokázal považoval za dôležité.
Spomeňte si,napríklad, už len nedávna maturita.
"Panebože, ja nemôžem zmaturovať, som taká hlúpa, vôbec nič neviem!"
A zmaturovali sme.
A prikladá sa tomu teraz nejká dôležitosť alebo je to len formalita? Len čo sme už v rukách držali maturitné vysvedčenie, nebolo odrazu dôležité. Dôležité bolo spraviť príjmačky.
"Panebože, to bolo ako za trest, takmer všetko som natipovala!"
A spravili sme príjmačky na vysokú.
A len čo som držala v rukách ten ó posvätný papier s nápisom "ste prijatá", strácal dôležitosť. Dôležité bolo to, ako zvládnem prvý ročník.

..................................moment,
to je práve to,

- ako zvládnem prvý ročník?!

Myslela som si, že budem mať viacej času,
a zatial sa to na mňa všetkoiba valí ako tá siedma vlna. Mám strah, že to nezvládnem, že na niečo zabudnem, že napokon nebudemmôcť nastúpiť. Sú to priam až paranoidné stavy a ja si to uvedomujem.
Stať sa však môže čokoľvek.Aj v tomto svete.

O čo ide najviac,
nemám čas.
Už 2.9. mám nastúpiť do školy a nečakala som, že to bude tak skoro. Nie je to oficiálny začiatok semestra (našťastie), počítam, že také (základné nie) obšírne informácie ako to na tej škole vlastne chodí. Napriektomu budem tam musieť zostať dva týždne, vzdialená od domova 500 km.
A ja sa bojím-bojím-bojím, že ešte nie som pripravená stať sa vysokoškoláčkou. Stále si prídem ako nevyspelá študáčka z gymplu a nechcem takto začať aj svoje pôsobenie na veterine.

Všetko sa mi zlieva, v podstate som sa chcela iba vypísať.



















Aby sme nekončili tento článok tak depresívne, treba dodať, že aj keď sa bojím-bojím-bojím toho, že to všetko pokazím a všetka tá snaha, moja ale rovnako aj obrovská snaha mojej rodiny, príde na zmar, tak sa aj teším-teším-teším na ten pocit.

No, aký je to pocit, keď sa vám pred očami plní sen?
Poznáte to?

A aký je recept na to, aby sa vám splnil sen?
Nevzdať to. A už vôbec nie, vzdať to pre to, že sa bojíte.
Mám obrovský strach, to mi verte, ale sľubujem si, že ma nezastaví, pretože ten môj sen, ten je oveľa dôležitejší, ako môj strach.

O chvíľu sa všetko zmení. Blíži sa posledná vlna a ja sa jej nebudem brániť, viem, že to nemá význam. Nechám sa ňou unášať, s vášňou a eleganciou odovzdaná ako malá bezvýnamná papierová loďka.


" Existuje siedma vlna. Prvých šesť je predvídateľných, sú vyrovnané. Súvisia navzájom, nadväzujú na seba, neprekvapia. Držia spolu. Šesť vĺn, aj keď z diaľky pôsobia rozdielne, šesť rozbehov - a vždy ten istý cieľ.
Ale pozor na tú siedmu! Tá je nevypočítateľná. Dlho sa správa nenápadne, zapája sa do hry ako tie pred ňou, prispôsobuje sa svojim predchodkyniam. No niekedy vyrazí vpred. Vždy iba táto, zakaždým len siedma vlna. Bezstarostná, dôverčivá, rebelantská, všetko spláchne, všetko vyformuje nanovo. Pre ňu neexistuje žiadne predtým, iba teraz. A potom je všetko iné. Lepšie alebo horšie? To vedia posúdiť iba tí, ktorých zasiahla, ktorí mali odvahu postaviť sa jej a dať sa vtiahnuť do jej osídiel. "
Siedma vlna (Daniel Glattauer)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Erin Erin | Web | 31. srpna 2015 v 18:30 | Reagovat

Jak zvládneš první ročník? Přesně tak, jako si odmaturovala, udělala přijímačky a plno dalších věcí, o kterých si pochybovala :-) Iva, ty se nemáš čeho bát. Veterina je tvůj sen a už za několik hodin se ti začne plnit. Tak si ho užívej. Jestli zvířata skutečně tak miluješ, a já věřím že ano, tak to půjde snadno. Protože všechno, co děláš srdcem, jde mnohem snadněji, než když se do něčeho nutíš nebo se ti už na první pohled nechce. Odloučení od domova bude těžké. Ale časem si zvykneš. Najdeš nové kamarády, věřím že si to zamiluješ a nakonec ani nebudeš chtít jezdit domů :)
Máš za sebou střední školu a maturitu. Jsi přijatá na vysokou. Nikdo není víc připravený stát se vysokoškolákem, než ty. Já se taky necítím na maturitu. Jímá mě hrůza už teď, nejraději bych dneska zastavila čas, abych do té školy nemusela. Na druhou stranu se nemůžu maturity dočkat, protože to bude znamenat konec čtyřletého trápení. Takže, hlavu hore, ty to dáš! Zvládneš všechno. A když náhodou nebudeš moct, Max s Danielem tě z toho vysekají. Od toho je máš, no ne? :)
Splněný sen... hm. Můj sen se mi už dvakrát rozbil před očima, když byl na dosah ruky. Takže ne, zatím nevím jaké to je. Ale do třetice všeho dobrého, no ne? Takže další léto, snad. Uvidíme :)

"Když ucítíš strach,použij meč. Vezmi ho a rozsekej svou mysl nacáry. Sekni do všech lítostí a strachů, všechno žije buď v minulosti, nebo budocnosti.
Ani jedno neexistuje."

2 Erin Erin | Web | 31. srpna 2015 v 18:31 | Reagovat

Jinak to video. Je to srdcovka, bez které bych v tom našem ústavu nepřežila. Fakt, že ne. Znám jich tolik a jsou tak úžasné... :3

3 Daplauz Daplauz | E-mail | Web | 1. září 2015 v 16:11 | Reagovat

Zase sa ti raz podarilo slovami povedať to, čo cítim. Prečo je to tak, že človek príliš rýchlo zabudne na to, čo dokázal. Maturita pre mňa bola čosi nepredstaviteľné. A teraz? Nič. Vlastne nie nič. Neprekonateľný strach z prvého roka kdesi v neznámej pustatine. Mimo domova. Odkázaná na seba.
Viem, že toto bol skôr článok o tebe a tvojich pocitoch, ale dodala si mi ním odvahu. Nevzdávať sa. Pretože nie som prvá ani posledná čo to dokázala. A o čo sme my horšie ?! O nič. :D Inak 500km ? Neviem, či môžem byť natoľko zvedavá, ale tá škola je na Slovensku ?

4 Iva* Iva* | Web | 9. září 2015 v 20:21 | Reagovat

[1]: Dakujem za povzbudive slova. Cim tonje ze ty si taky uzasny motivujuci clovek? Vies cloveku zdvihnut sebavedomie, dodat odvahu, vies ho vypocut... tak nesmierne si vazim a som vdacna ze sme sa cez ten blogovi svet dajako nasli :-)  Pochybujem stale a stale mam strach. Nemam iste vobec nic. Dneska som tu, na vysokoskolskych internatoch, na mojej vysnivanej skole, a zaktra mozem byt na ceste domov s tym zr uz sa nemam vracat. Vsetko je to zatial iba sito cez ktore sa musim dostat, zatnut zuby a vydrzat... hoci vzdat by to bolo take lahke.....
Kazdy vecer vsak v duchu vidim ako si kracam po diplom, ako ho drzim previazany stuzkou v ruke a obraciam sa na rodicov ktory sedia opodial a vidim slzy radosti v ich ociach....
Dufam ze aj tebe sa konecne zacnu plnit sny ...pretoze nik iny si to nezasluzi viac :-)

5 Iva* Iva* | Web | 9. září 2015 v 20:28 | Reagovat

[3]:  Mozme si teda podat ruky. Aj ja sa citim ako v pustine...
Bol to sice clanok o mojich pocitoch, no nechcem byt depresivna takze ked vravis ze ti dodal odvahu, som neskutocne rada, pretoze presne splnil svoj ucel ;-)
Vela zdaru na novej skole, snad sa rychlo udomacnis.
No ano je na Slovensku....len na uplne opacnom konci :-D

6 Executor Executor | E-mail | Web | 2. srpna 2016 v 14:38 | Reagovat

To spomenutie, ako sa prehnane zameriavame len na to čo ešte treba v budúcnosti a nevychutnávame hotové, je veľká pravda. S dovolením si poznamenám túto pravdu niekde do zápiskov. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama