Červenec 2016

Prológ

29. července 2016 v 20:12 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá

Zdravím Vás ľudkovia,
dúfam, že toto je definitívna verzia príbehu. Pred tromi rokmi sme sa spolu vydali na dlhú púť a toto sú poklady, ktoré sme spolu našli, oprášili od hliny a vybrúsili ich do žiadaných tvarov. Užite si staro-novú Akášu :)
Vaša Iva*

Prológ


Anotácia - kniha prvá

27. července 2016 v 16:32 | Iva* |  Anotácia

Boli deti. Stáli pred neistou budúcnosťou s náručou vlastných snov,
uprostred svojich vlastných príbehov - ale boli iné, a výnimočnosť nie je zadarmo.

V našom krehkom porcelánovom svete nemá mágia miesto, musí byť potlačená a úplne vytesnená.
Deti, ktorých sa dotkla, už vyše sedemsto rokov nachádzajú útočisko na tajuplnom Ostrove.
No kde je hranica medzi azylom a väzením?
Milovníčka kníh a horúcej čokolády, Lýdia, si však kladie
ešte jednu otázku- môže nastať v tak dokonalom systéme chyba?
Čo ak medzi Výnimočných skutočne nepatrí?

Ostrov si však pre ňu pripravil mnoho tvrdých skúšok
a jej príbeh (nie len) o hľadaní vnútornej sily je popretkávaný magickou silou piatich živlov.
Kam až je človek ochotný zájsť a čo všetko je schopný obetovať aby zistil, kto je a kam patrí?
Je táto otázka skutočne taká doležitá alebo môžeme spretrhať
pomyselné reťaze osudu a začať svoj príbeh písať sami?





"Keď všetci stratili vieru, ty si ani na okamih nezaváhala. Hnala si sa vpred ako ohnivá smršť, prechádzala všetkými prekážkami obratne ako voda, konala rozvážne v súlade so živlom vzduchu a zároveň využila liečivú silu zeme - a to z teba robí Akášu."


Poddať sa vode

24. července 2016 v 20:03 | Iva* |  Obrázky do šuplíku

" "Nepochybujem o vašich schopnostiach," odvetil muž zdvorilo, "Tu vo vode však nepomôžu. Dostať sa na vrchol hory si vyžadovalo istý druh schopnosti - museli ste byť silnejšia než hora, ktorú ste pokorili. Aby ste sa dostali na opačný koniec jazera, musíte si osvojiť inú schopnosť - poddať sa vode a dovoliť aby vás jej sila unášala.
Viac sa snažiť netreba. "

Barbara De Angelis
(Chvíľe, ktoré stoja za to)


Sila poddajnosti môže mať rovnakú moc ako sila, ktorá nás posúva vpred.

Mne sa tomu spočiatku ťažko verilo. Naučila som sa, že za svoje sny musím bojovať tvrdo, že za ne musím prinášať obete, že v živote nemôžeme mať všetko a tak zamieňame jedno za druhé. Tento prístup ukazuje naše kvality, disciplínu, sústredenosť, silu vôle, môže nám zaistiť splnenie našich cieľov, ale nezaručí nám šťastie....vyčerpá nás.
Neznášam ľudí, ktorí si myslia, že šťastie príde samo v darčekovom balení, no potajme im závidím schopnosť veriť v zázraky, nestrachovať sa o budúcnosť a prijímať život taký, aký je.

Nie, nikdy sa nepoddám prúdu, nikdy neprestanem bojovať, ale teraz už viem, že z času na čas treba spomaliť a vychutnať si svet navôkol plnými dúškami, aby sme napokon neprepásli práve tú vzácnu chvíľu, ktorú sme označili za svoj cieľ. Mnohé vzácne chvíľe prežívame až v spomienkach pretože v prítomnosti sme si ich nevšimli.

Krok vpred

15. července 2016 v 12:43 | Iva* |  Zo života autorky

"Ale stane sa tak, len keď sme nahí, zomrieme pre svet
a znova sa narodíme pre seba samých.
Včera večer som zomrela.
Dnes, keď som vstúpila na javisko a videla,
že robím presne to, čo som si vybrala,
znova som povstala zo svojho popola."
Paulo Coelho
(Čarodejnica z Portobella)

Chcem povedať, že to nebolo ľahké rozhodnutie. S láskou som vytvárala tento príbeh, vložila som doň celú svoju dušu, venovala mu maximálnu energiu, dovolila som, aby ma celkom pohltil, až sa napokon nestal posolstvom, ale mojim odrazom. Menil sa, ako som sa menila ja a menil sa rovnako aj vďaka vám, jeho verným čitateľom.
S vďačnosťou som sledovala, ako si získal vaše srdcia, nechali ste sa ním uniesť, fandili ste jeho postavám a vaše komentáre ma nie len motivovali k jeho dokončeniu, ale aj k rapídnym zmenám. Nebyť vás, príbeh by nikdy nebol tým, kým sa stal, vďaka vám som začala ku každej postave pristupovať ako k bytosti s minulosťou, bytosti ľudskej, ktorá má svoje sny, ambície, nočné mory. Takto mala každá postava svoj vlastný príbeh, svoju nenahraditeľnú úlohu a namiesto toho, aby sa stali mojimi bábkami, stali sa bytosťami s vlastnou vôľou, ktorá príbeh často ťahala do strání o ktorých som nemala ani tušenie. Ešte raz, som vám za to, moji milí, nesmierne vďačná.

Ako sa na mňa nemilosrdne hrnuli povinnosti študentky Akáša na blogu upadala a v mojej mysli na istý čas zomrela. Necítim sa úplná, kým nepíšem a neprežívam tento príbeh. Fénix, ktorý tak často inšpiroval Lýdiu, jednu z hlavných hrdiek tohto príbehu, bol inšpiráciou aj mne. Niekedy skrátka musia veci zomrieť, aby sa mohli znovu zrodiť zo svojho popola a vytvoriť tak niečo dokonalejšie.

Tento blog zomrel, aby mohol byť lepším.

Každým dňom kráčeme vpred, každým dňom sme múdrejší, každým dňom sa učíme od seba samých, ale učiť sa neznamená odkladať knihy na poličku, ale oslobodiť sa a ľahší pokračovať v ceste. Minulosť a starý príbeh sme odhodili ako knihu z ktorej sa už nič nové nenaučíme a teraz môžeme ísť ďalej.

Akáša sa vráti v novom šate, ale s rovnakou dušou a verím, že ju privítate ako starú priateľku, ktorá sa vrátila z dlhej cesty.