Prológ

29. července 2016 v 20:12 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá

Zdravím Vás ľudkovia,
dúfam, že toto je definitívna verzia príbehu. Pred tromi rokmi sme sa spolu vydali na dlhú púť a toto sú poklady, ktoré sme spolu našli, oprášili od hliny a vybrúsili ich do žiadaných tvarov. Užite si staro-novú Akášu :)
Vaša Iva*

Prológ



Stačila jediná iskra, drobná trhlina, nepatrný záchvev a systém sa rúcal s krehkosťou porcelánu. Živila som v sebe poslednú nádej, že raz bude mať naša obeta zmysel, že radosť z víťazstva vylieči rany, ktoré k nemu viedli a napokon nezostane miesto pre ten zžieravý pocit viny. Pocit viny zbabelcov, čo zutekali z boja tak ako ja. Chytala som sa posledného chabého stebielka, ruky stále držiac vo výške očí, aby som sa chránila pred prípadným útokom.
"Nedopustím, aby ste nás odsúdili skôr, ako spoznáte náš príbeh!"
"Príbeh?" pousmeje sa, "Nie je čo vysvetľovať, vaše činy nie je možné ničím ospravedlniť."
Predseda vyzerá unavene a pokračuje slabým hlasom "Myslím, že by ste sa mali vrátiť na Ostrov. Náš svet nie je pripravený prijať ten váš."
Vdychujem chladný nočný vzduch prúdiaci do miestnosti cez dokorán roztvorené okno. Blíži sa búrka a s ňou aj prílev novej energie.
"Myslíte si, že sme iný svet ale pochádzame z tohto miesta, sme vaše deti! Deti ktoré ste vyhnali z domova a zatratili len preto, že boli iné."
"Preto, že boli nebezpečné. V našom svete je neprípustné...."
"Nechápete to?" teraz vo mne už naozaj blčí hnev. Hnev na ľudí, ktorí si mysleli, že môžu rozhodovať čo správne namiesto Boha. Na ľudí ktorí si mysleli, že toto tajomstvo môžu ustrážiť naveky. Na ľudí, ktorí si mysleli, že nás môžu umlčať. Na ľudí, ktorí nechceli pripustiť, že by mohlo existovať niečo vyššie, než sú oni sami.
"Nie je žiadny Váš svet a nie je žiadny Náš svet. Môžete vyhnať ľudí, ale mágiu nevyženiete. Necítite ju?" môj hlas rezonuje miestnosťou v záblesku čistej a jasnej energie, prudkej a divokej, spútanej jedine mojimi myšlienkami. Akoby som sa v nej náhle ocitla sama, využijem chvíľu zmäteného ticha," Necite ju v daždi, ktorý kropí zem v období sucha? Necítite ju v obilí, ktoré vyrástlo z odviateho semienka aby vám dalo obživu? Necítite mohutného ducha zeme, ktorý formoval jej tvár? Necítite silu vetra ktorý kĺže po pierkach orla a dovoľuje mu preplávať oblohou? Necítite ju vo vode, ktorá dala život tejto planéte? Necítite ju ani v práve narodenom dieťati? Ona je všade vôkol nás, ale predovšetkým, je v nás. Vo mne, a rovnako aj vo vás."
Mohli ma vysmiať, naozaj mohli, ale v kútiku duše všetci vedeli, že mám pravdu. Cítili, že ich duše hladujú po mágii, že chcú pohliadnuť do jej nebeských očí a spoznať ju v celej kráse.
"Videli ste len jednu tvár mágie, moja učiteľka často vravievala, že veľkosť mágie sa skrýva v maličkostiach." rýchlo sa opravím, "Vo veciach, ktoré často vnímame ako maličkosti. Preto je náš svet taký rozdielny, vieme si vážiť všetky podoby mágie."
Zadumane ma sleduje, "Tiež mám svoj príbeh."
Prikývnem a zvieram to pomyslené stebielko čo mi sily stačia, "Všetci máme príbehy, ktoré nechcú byť zabudnuté."
Vráti sa do kresla a s výrazom ustatého starca na mňa vzhliadne, "Tak mi teda skúste vyvrátiť názor na Výnimočných ak si myslíte, že to dokáže jeden príbeh."
"Budete prekvapení, akú silu majú slová."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama