Srpen 2016

O šťastí

30. srpna 2016 v 23:17 | Iva* |  Obrázky do šuplíku
"...že na svete je jedna reč, ktorej všetci rozumejú,
a on ju používal po celý ten čas,
čo sa usiloval pozdvihnúť kupcov obchod so sklom.
Je to jazyk nadšenia, vecí urobených s láskou a chuťou,
s túžbou dosiahnuť to, o čom snívame a čomu veríme."
Paulo Coelho ( Alchymista)



Toto leto zanechalo v mojom živote množstvo duchovných lekcií, mám pocit, že každým dňom som novým človekom. Priala by som si, aby ten pocit, ktorý rozochvieva srdce do správneho rytmu, ten okamih, v ktorom presne viete, kto ste a aký zmysel má vaša existencia, ten moment v ktorom vás zahreje vedomie, že všetko je v poriadku, trval navždy. Tá chvíla, kedy môžete zabudnúť na výčitky svojho okolia, kedy môžete zanechať pocit viny za sebou ako kľukatú čiernu čiaru na papieri a jedným ťahom štetca zahojiť zlomené srdce a zotrieť pochybnosti, rozjasniť farby a dodať si odvahu.


4.Kapitola

25. srpna 2016 v 10:34 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá
"Ani jeden deň nie je ako ten predchádzajúci,
každé ráno prináša malý zázrak, magický okamih,
kedy sa staré svety rozpadajú a rodia sa nové hviezdy."
Paulo Coelho
( Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala)


*Lýdia *

Trblietavý závoj noci zahalil väčšiu časť Virgínie do tajomného šera, no nedokázal zakryť jej veľkoleposť. Prechádzajúc po štrkových cestičkách areálom školy pôsobila na nás jej alabastrová fasáda vysvietená dúhovou žiarou vitrážových okien ako maják. Zabudla som na únavu bičujúcu moje telo po úmornej ceste autobusom a uchvátene sa nechala vtiahnuť do budovy, ktorá namiesto školy pripomínala posvätnú gotickú katedrálu. Jej elegantne zdobené veže sa strácali v oblohe neosvetlené takže som nemala predstavu o skutočnej rozlohe.

3.Kapitola

11. srpna 2016 v 19:14 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá

"Dať celé detstvo do uzlíka,
zbaliť všetko, čo má cenu,
obzrieť sa, zasmiať a či vzlykať
na ceste k diaľkam, k neznámemu?
Zdenka Laciková
(Koreň v rodnej zemi)


* Lýdia *

Zakaždým keď som otvárala novú knihu, moje srdce nedočkavosťou preskakovalo údery. Už ako malá som cítila, že sa mi knihy prihovárajú, počula som ich šepot, vzrušenie, rovnakú nedočkavosť, aká vrela vo mne. Mali schopnosť vpíjať do seba duše ľudí, ktorí v nich listovali, prezrádzali mi, ktoré strany zmáčali slzami, nad ktorými vetami sa uškrnuli, ktoré pasáže ich hlboko zasiahli. Na ich nežných stránkach bolo stále cítiť dotyky ich rúk, ťažký parfum, tabak, kokosový krém, čajové bylinky alebo vôňa levanduľových sviečok a horúcej čokolády... tú som zväčša zanechávala ja.

2.Kapitola

3. srpna 2016 v 15:18 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá

"Uprostred chladných prezimených chmár,
mením sa celá, postava i tvár.
Na svojom pevnom základe,
si plný batoh nakladiem."
Kristína Jenegová
(Zrkadlenie v tráve)


* Stela *

Až v noci som si dovolila odpočinúť, unavená ako nikdy predtým som sa zviezla na nízku mahagónovú stoličku. Väčšinou som aj napriek únave cítila spokojnosť pretože som mala za sebou ďalší úspešný deň ako "matka" svojich sestier. Ustrojila som ich do školy, učesala vlásky, odprevadila na autobus, po škole zase domov alebo na krúžky. Upratala som, navarila, otec ich uložil do postielok a ja som sa pri svetle sviečok učila na písomky.
Dnes som cítila iba zvieravý pocit v žalúdku. Na kuchynskej linke ma čakala obálka s logom Gymnázia sv. Františka. Končekmi prstov mi prechádzalo zvláštne brnenie. Bolo to viac ako len obálka, bol to rozsudok, jediná možná budúcnosť, jediný smer, ktorým som sa mohla vydať ak som chcela zostať na blízku mojej rodine.
Sestrám som sa usilovala dať všetko, nie len zo seba, ale aj zo sveta. Ja som si nemohla dovoliť žiadne rozmary, nemohla som ísť na umeleckú školu, bývať na internáte a zaťažovať rodinný rozpočet. Vedela som, čo je správne, no aj tak sa mi ťažko žilo s vedomím, že v živote už nič viac nedosiahnem, nebudem môcť prejaviť svoj talent a ísť za svojim snom....pretože rodina bola dôležitejšia ako sny.

1.kapitola

1. srpna 2016 v 15:50 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá

"Zabudni na to, čo si sa naučil o hviezdach
a ony sa opäť premenia na anjelov..."
Paulo Coelho
(Čarodejnica z Portobella)


* Vanda *


Ako nájdený cestopisec som verila v neznáme miesta, ktoré ešte nikto neobjavil, čakali na mňa, aby som sa mohla stať slávnou, ale nikdy som neverila na mágiu. V akejkoľvek podobe. Kúzelníci boli len podvodníci, čítanie z dlane, veštenie, numerológia, to bola len štatistika, sviečky, lapače snov, kryštály ktoré zabezpečovali šťastný život, sľubovali lásku, podporovali sebavedomie, to bol len spôsob ako z poverčivých ľudí vytiahnuť peniaze.
Až kým sa mi vlastná myseľ nezačala vymykať z pod kontroly a ja som krížom cez rozpis vlakov do Berlína nezapísala svoj prvý veštecký sen.