Září 2016

5.Kapitola

14. září 2016 v 11:09 | Iva* |  kapitoly - kniha prvá
Keď v takej chvíli písať smiem,
Chcem zradiť všetko utajené,
Odostrieť svetlo z temných tiem,
Vymazať v sebe staré tiene.
...
Kto skúsil písať, vie, že bolí,
Skutočnosť, ktorú odhalí,
Sypem si do rán čistej soli
A hoja sa mi pomaly.
Zdenka Laciková
(Rátanie splnov)


*Vanda*

Učebňa bola plná vzrušene si šepkajúcich študentov, no aj tak to vyzeralo, že na tejto hodine nie je nikto duchom prítomný. Lýdia si neskrývane čítala a s pôžitkom prevracala stránky, moja druhá spolubývajúca v zrkadielku sledovala odrazy chlapčenských tvári, s rumencom na tvári sa zosunula na stoličke, Max túžobne vyhliadal z okna zatiaľ čo chrapot jeho namysleného kamaráta občas vyplnil ticho v miestnosti, tmavovlasý chlapec predo mnou kreslil na ošúchanú drevenú dosku lavice karikatúry a Machálková sa na chvíľu odmlčala aby na projektore preklikala zopár fotografií. Snažila som sa zapísať každú dôležitú myšlienku z úst našej učiteľky, no zakaždým, keď som zdvihla zrak od poznámok a pohliadla na jej štíhlu siluetu v splývavých čiernych šatách pero zostalo visieť vo vzduchu. V autobuse nás privítala nevýrazná žena v sivom kostýme, tá zmena mi vyrazila dych.