Nová mozaika

11. ledna 2017 v 17:31 | Iva* |  Zo života autorky
Zdravím vás ľudkovia moji,
ani len netušíte aká som rada, že som opäť tu, píšem článok pre vás a v hlave mi výria myšlienky postáv z Akáše. Je to príjemné ako vrátiť sa domov po náročnom skúškovom týždni.


Viem, že to odo mňa nebolo fér, nasľubovala som vám vynovený príbeh a napokon celá ta eufória skončila tak rýchlo, ako aj vzbĺkla. Nie je to však celkom pravda, pretože na to, aby ste príbehom žili ho nemusíte písať..... ;)
Všetko to, čo napíšem je len nepatrný zlomok chaosu, ktorý sa odohráva v mojej hlave vždy keď myslím na Akášu. Nemusím písať ale....necítim sa úplná.
Myslím, že sa to raz za čas stane každému a môžeme byť so svojím životom akokoľvek veľmi spokojní. Skrátka sa pozrieme na jednotlivé dieliky, ktoré tvoria náš život. Je to ako puzzle, vyskladáme si svoj svet z farebných dielikov a po čase sa na ne zahľadíme a už nevidíme súvislý celok ale vyblednuté plátno, ktoré čaká kým naň niekto namaľuje nové majstrovské dielo.
A tak si zase raz nanovo skladám svoj svet. Zo starých aj nových dielikov vytváram mozaiku, ktorá nebude nikdy úplná, keď nebudem robiť to, čo milujem. To sú totiž tie podporné piliere bez ktorých sa svet bude nestále rúcať.
A písanie, to je jeden z najžiarivejších dielikov, ktorý zo svojej skladačky už nevyberiem.
Ak niečo tisíc krát zavrhnete a tisíci prvý raz sa k tomu vrátite, potom to do vášho života jednoucho patrí.
Zatrpkla som trochu, pretože som čítala mnoho skvelých rád o písaní a o tom, ako vylepšiť príbeh až som dospela k presvedčeniu, že Akáša ako taká nemá zatiaľ čitateľovi čo ponúknuť, chcela som príbeh dotiahnuť do dokonalosti, dať mu veľa nových myšlienok a dejových línií ....napokon však toto nie je zmysel môjho písania.
Mám rada písanie, rada sledujem ako sa neopísateľné myšlienky dokážu pod klávesnicou sformovať do slov, mám rada zvuk ceruzky prechádzajúcej po papieri (naozaj, keď nemusím, nepíšem perom :D) a rada sa strácam v iných príbehoch. Na to, aby môj príbeh, moja Akáša, mala zmysel, nemusí byť dokonalá, nemusí zaujať mnoho ľudí, nemusí byť najoriginálnejšia a najnapínavejšia, stačí, že jednoducho bude. Môj kúsok vo vesmíre, môj dielik skladačky, malý a predsa tak podstatný. Len si to musím neustále pripomínať ;)

Želám Vám takto oneskorene do nového roku, aby ste našli všetky dôležité dieliky a aby ste si ich dokázali udržať. Niekedy nevidíme, že to, čo tak úporne hľadáme, máme celý čas vo vrecku.

S láskou
Vaša Iva*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Erin Erin | Web | 14. ledna 2017 v 13:02 | Reagovat

Ahoj! Tak mě tu máš zase! :-D
Moc ti děkuji za komentář k rybaření démona a anděla. Byl to první smysluplný komentář po více jak roce a já si ho moc užila, takže ještě jednou díky.
Napsala si to naprosto výstižně. Já taky psát nemusím. Ale usínám a vstávám s tím, co se bude odehrávat někde sto let dopředu v jednom příběhu, hledám chyby v tom dalším. Ty příběhy pořád jsou někde kolem, i když jenom v našich myšlenkách a já jsem ráda, že nejsem sama, kdo to takhle bere. Každopádně myslím, že je načase jim nakopat zadek a přepsat je na papír a někam hezky dát, ať můžou dělat někomu radost, i kdyby jenom jedinému človíčku. Stojí to za to. A nejspíš už se nás to nikdy nepustí a já jsem za to moc vděčná, i když mě moje fantazie občas pěkně potrollí a děsí. Ale to je něco jiného.
Tím vším jsem chtěla říct, že jsem moc ráda, že to všechno možná bude šlapat jako dřív :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama